2. miesto v kategórii Vynikajúca podnikateľka 2010 - Viera Brázdovičová
Majiteľka spoločnosti PRINCESS-SLOVAKIA – výroba okuliarových rámov so sídlom v Šamoríne.
Záujem o pekné veci a cit pre estetiku určili smerovanie p. Brázdovičovej pracovať s predmetmi, ktorým môže dať svoj rukopis a realizovať vlastný návrh. Toto nadanie pretavila do tvorby vlastného dizajnu rámov na okuliare a ich výroby. Mnohému sa musela majiteľka naučiť za chodu. Zdokonalila v práci so strojmi a dnes jej firma vyrába vysokokvalitné okuliarové rámy v menších sériách. Paradoxom je, že jej kvalitu oceňujú predovšetkým firmy zo zahraničia. V Slovákoch neustále pretrváva nedôvera voči domácej výrobe a rámy si kúpia radšej dovezené zo zahraničia bez toho, aby vnímali, že boli pôvodne vyrobené na Slovensku. I napriek tomu firma funguje už 14 rokov ako jediný výrobca v našej krajine. P. Brázdovičová zriadila i chránenú dielňu, v ktorej časť procesov vykonávajú občania so zdravotným postihnutím.
Patríte medzi top podnikateľky roka 2010. Aké boli vaše pocity, keď ste preberali cenu?
Veľmi som sa potešila a bola som príjemne prekvapená, že som sa dostala medzi top podnikateľky. Pri preberaní ceny som mala veľmi veľkú trému, nakoľko nie som zvyknutá stáť a hovoriť pred množstvom ľudí a myslím si, že takých žien ako som ja, je na Slovensku veľmi veľa. Akurát nemali odvahu poslať prihlášku. Ale samozrejme trému striedala obrovská radosť, ktorá pretrváva dodnes.
Cesta k prosperujúcemu podniku je náročná. Ako vyzeralo vaše podnikanie na začiatku? Čo bolo na začiatku najťažšie?
Tých ťažkých chvíľ bolo viacero: od zosúladenia rodiny s podnikaním, cez vybavenie úveru na podnikanie, predieranie sa byrokraciou na úradoch až po spustenie samotnej výroby. Všetko to bolo veľmi náročné a mnohokrát som zvažovala, či som sa správne rozhodla. Dnes však viem, že to bolo dobré rozhodnutie, a aj keď ťažké chvíle sa priebežne objavujú (problémy so zamestnancami, obnovovanie strojového parku a pod.), už som na ne pripravená a musím podotknúť, že nie som na to sama. Pomáha mi aj manžel a moje deti, minimálne ma psychicky podržať a poradiť.
Ste majiteľka úspešnej firmy, známej hlavne v zahraničí. Kde všade sa Vaše rámy predávajú?
Zo začiatku sme sa snažili preraziť na slovenskom trhu, ale bolo to ťažké. Stretávali sme sa s nedôverou a nepochopením. Uvedomili sme si, že musíme ísť ďalej na európsky trh a na slovenský sa vrátiť neskôr. Naše výrobky si našli odberateľov hlavne v Taliansku, Maďarsku a Poľsku. V súčasnosti sa pomaly rozbiehame aj na Slovensku.
Dozaista máte kopec splnených snov. Ostal ešte nejaký nesplnený?
Hovorí sa, že kto už nemá sny, nemá pre čo žiť. Mojim veľkým snom je ešte vybudovať súkromnú materskú škôlku, ale v súčasnosti všetok čas a energiu venujem svojej súčasnej firme, nakoľko aj v nej mám ešte malé sny. Materskú škôlku – tento môj sen – si možno splním prostredníctvom svojich detí.
Mnoho firiem stiahla svetová hospodárska kríza ku dnu. Ovplyvnila aj to Vaše podnikanie? Ak áno, akým spôsobom?
Hospodárska kríza asi zasiahla každého podnikateľa, teda aj nás. Znížil sa odbyt, čo znamenalo zníženie výroby. Prijali sme úsporné opatrenia s cieľom udržať firmu za každú cenu, čo sa nám aj podarilo. Ešte stále cítime dozvuky krízy, ale sa nám otvárajú aj nové možnosti a verím, že nebude dlho trvať a bude to lepšie.
Nejeden človek má nejaké to zaklínadlo, ktoré mu pomôže v najťažších chvíľach vstať, naštartovať sa a ísť ďalej. Riadite sa aj Vy v podnikaní nejakým krédom?
Špeciálne krédo nemám. Mojím hnacím motorom je to, že firma je rodinná, pracuje v nej aj manžel a je naším živobytím. Takže, ak chceme mať svoj životný štandard, nemôžeme si dovoliť dumať o ťažkostiach, ktoré prichádzajú, ale staviame sa k nim pragmaticky a hľadáme riešenia.
Niekto má všetko usporiadané a naplánované na chlp, niekto behá od jedného k druhému a nestíha. Ako vyzerá Váš bežný deň?
Ráno vstanem o 5.15 hod., do práce prichádzam o 6.45, kde som podľa potreby, často krát aj do večera. Prácu si vopred plánujem a snažím sa svoj harmonogram dodržiavať. Samozrejme, že vznikajú aj nečakané situácie, ktoré musím operatívne riešiť, ale bez systematickej a plánovanej výroby by som asi ďaleko nezašla.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase, keď nemusíte pracovať?
Milujem prácu v záhrade, kde si dopestujem vlastnú zeleninu a ovocie pre potreby rodiny, či sa poteším z krásne kvitnúcich ruží. Je to pre mňa relax po každodennej práci a pekne upravená záhrada mi robí radosť. Často sa v nej stretávam aj so svojimi priateľmi a rodinou pri grilovačke. V zime si rada prečítam dobrý ženský román alebo pozriem pekný film.
Čo alebo kto Vám vie spraviť najväčšiu radosť?
V prvom rade rodina a jej súdržnosť i napriek tomu, že keď boli deti malé, som musela často krát pracovať viac, ako keby som bola zamestnaná. Dnes sú deti dospelé, majú svoju firmu, ale stále sa radi vracajú každý večer domov a denne spolu debatujeme nielen o práci ale aj o priateľoch a partneroch. Najväčším šťastím je pre mňa fungujúca a zdravá rodina.
Send to vybrali.sme.sk
